Prečo PlayStation Classic prepadla (a oplatí sa ju dnes kúpiť?)

Miniatúrna verzia PS1 od Sony, vydaná v roku 2018 s cieľom zviezť sa na vlne popularity mini-konzol, sa rýchlo stala známou ako prepadák PlayStation Classic. Namiesto bezchybného výletu do nostalgických čias našli prví kupujúci kompromisné zariadenie, ktoré sužovala slabá emulácia a mätúci výber herných regiónov. Pozrieme sa presne na to, čo pri vydaní zlyhalo, a vysvetlíme, ako softvérový modding túto drobnú konzolu úplne vykúpil v očiach moderných zberateľov.

Sklamanie z predinštalovaných hier

Sony sľubovala dvadsať titulov, ktoré definovali celú éru, no finálny zoznam zanechal mnohých fanúšikov v rozpakoch. Medzi do očí bijúce absencie patrili také hity ako Tomb Raider, Gran Turismo a Crash Bandicoot. Tieto vynechania boli do veľkej miery spôsobené komplikovanými licenciami vydavateľov tretích strán a vypršanými hudobnými právami. Bez týchto kľúčových ťahúňov však ponuka hier pôsobila prázdno pre každého, kto si chcel zaspomínať na koniec 90. rokov.

Rozhodnutie pribaliť pôvodné digitálne ovládače namiesto neskorších analógových gamepadov navyše priamo ovplyvnilo výber softvéru. Keďže systém postrádal ovládače pre PlayStation Classic s analógovými páčkami, Sony nemohla zaradiť Ape Escape – obľúbenú plošinovku známu tým, že na hranie vyžadovala DualShock. Toto hardvérové obmedzenie zatvorilo dvere viacerým 3D klasikám z neskoršej éry, ktoré definovali záverečné roky konzoly.

Namiesto zaistenia ikonických RPG pre PS1 ako Suikoden II či zásadných maskotových skákačiek ako Spyro the Dragon zaplnila Sony medzery nepochopiteľnými voľbami. Logické hry ako Intelligent Qube a Mr. Driller sú síce fajn, no sotva reprezentujú monumentálny prechod k 3D hraniu, ktorý pôvodná PlayStation odštartovala. Tento nevýrazný výber softvéru bol prvým hlavným faktorom počiatočného prepadu PlayStation Classic.

Katastrofa s frekvenciou: 50Hz PAL vs. 60Hz NTSC

Ponuka hier bola sklamaním, no technické spracovanie týchto titulov sa ukázalo ako skutočná katastrofa. Krok, ktorý retro hernú komunitu úplne zmiatol: Sony sa rozhodla použiť európske 50Hz PAL verzie hier pre PlayStation Classic až pri deviatich z dvadsiatich predinštalovaných titulov. Tieto pomalšie PAL verzie boli nepochopiteľne distribuované celosvetovo, čo znamenalo, že ich museli spúšťať aj severoamerické a japonské konzoly.

Z historického hľadiska bežal európsky štandard regiónu PAL na frekvencii 50 Hz, čo znamenalo, že hry boli často neoptimalizované a bežali o 17,5 % pomalšie ako ich 60Hz NTSC náprotivky. Vynútený výstup týchto 50Hz hier na moderných 60Hz plochých televízoroch vytvára vážne problémy s plynulosťou snímkovania (frame pacing). Tento nesúlad spôsobuje, že emulátor duplikuje snímky nerovnomerne, čo vedie k neustálemu a rušivému trhaniu obrazu pri pohyboch kamery a rýchlych akčných scénach.

Toto rozhodnutie pokazilo zážitok z viacerých kľúčových hier na tejto mikro-konzole. Tekken 3 a Grand Theft Auto, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na presné načasovanie a rýchlosť, pôsobia v porovnaní s pôvodnými NTSC vydaniami ťažkopádne a oneskorene. Nižšie nájdete kompletný prehľad kódov regiónov použitých pre predinštalované hry zo západnej distribúcie, ktorý presne ukazuje, ktoré tituly týmto nesúladom snímkovej frekvencie trpia.

Chabá emulácia a konfigurácia PCSX ReARMed

Namiesto vývoja vlastného emulátora, ako to urobilo Nintendo pri SNES Classic, siahla Sony po open-source emulátore PCSX ReARMed. Hoci ide o veľmi schopný softvér na čipe s architektúrou ARM, Sony ho priamo z výroby nakonfigurovala veľmi nešťastne. Problémy s emuláciou na PS Classic boli okamžite zjavné nadšencom, ktorí poukázali na zjavný nedostatok vyladenia vizuálneho výstupu.

Základné rozhranie úplne postráda moderné funkcie pre pohodlie hráčov, ktoré sa stali pri retro hraní štandardom. Chýbajú CRT filtre (scanlines) na napodobnenie vzhľadu klasického televízora, grafické rámčeky (bezels) na vyplnenie čiernych pruhov na širokouhlých obrazovkách aj podrobnejšie nastavenia pomeru strán. Dostanete iba surový, nefiltrovaný pixelový výstup, ktorý tým najtvrdším spôsobom odhaľuje zubaté hrany raných 3D polygónov.

Čo je ešte horšie, základná emulácia trpí citeľným oneskorením vstupu (input lag) a desynchronizáciou zvuku. Zvukové efekty v hre Ridge Racer Type 4 často zaostávajú za dianím na obrazovke o zlomok sekundy, čo úplne kazí atmosféru. Pre tento nedostatok optimalizácie ponúkalo hranie pôvodných diskov na skutočnej PlayStation 1 alebo spätne kompatibilnej PlayStation 3 neporovnateľne lepší zážitok.